Opravdové příběhy - darované embryo

Opravdové příběhy - darované embryo

Tohle je příběh Lenky, která má miminko díky darovanému embryu.

Můžete se podělit o svůj příběh? Co vás přivedlo k léčbě neplodnosti?

Náš príbeh liečby neplodnosti začal, keď mi na klasickej gynekologickej prehliadke doktorka brala krv, aby mi spravila AMH test. V tom čase som mala 35 rokov. A výsledok bol teda veľmi zlý. 0,1. Aj mi povedala, že prirodzene to asi pôjde len veľmi ťažko. Ale aj napriek tomu sme to s manželom skúsili. 9 mesiacov sme skúšali, ale bez výsledku. Manžel ešte išiel na spermiogram a z toho bolo viacmenej jasné, že to prirodzene nepôjde. Tak sme sa nakoniec rozhodli, že pôjdeme do CAR.

Jaký byl váš první pocit, když jste slyšela, že bude potřeba darované embryo?

Po dvoch neúspešných cykloch IVF, kde z prvého bolo jedno vajíčko a teda jedno embryo, ktoré sa ale prestalo vyvíjať, a z druhého bolo jedno vajíčko, ale bohužiaľ nezrelé, takže z toho nebolo ani embryo. Išli sme teda na ďalšiu konzultáciu, že čo a ako ďalej (o možnosti darovaných vajíčok a embryí sme vedeli, ale chceli sme to ten druhý krát ešte skúsiť z vlastných buniek), a tam sme dospeli k záveru, že bábätko bude možné len z darovaných buniek. A brala som to vlastne ako taký iný druh adopcie s tým, že je tam možnosť prežiť tehotenstvo a pôrod.

Jak dlouho vám trvalo rozhodnout se pro tuto cestu?

Hneď po dvoch neúspešných kolách IVF (vzhľadom na naše zdravotné výsledky). Nemali sme o čom rozmýšľať a ani na chvíľku sme nezaváhali.

Jak probíhá samotný proces IVF s darovanými embryi z pohledu pacientky? Jak probíhá výběr dárkyně? Má žena možnost ten výběr nějak ovlivnit?

My sme mali teda darované embryo a v tomto prípade prebieha výber tak, že sa zadá do systému farba vlasov, očí, výška, váha , typ postavy a krvná skupina oboch rodičov a na základe toho sa vyselektujú vhodné embryá. Takže sme mali na výber asi zo šiestich a hneď prvé nám obom padlo hneď do oka. Je to samozrejme všetko anonymné, takže sme vedeli len vek, výšku, váhu, vzdelanie, farbu očí a krvnú skupinu darcov.

Keď už sme mali embryo vybraté, bolo treba počkať na nový menštruačný cyklus a počkať na 15. deň, kedy sa skontrolovala výška sliznice maternice (prepokladám, že sa to tak robí aj pri bežnom IVF) a určil deň vkladu.

Keď sme vedeli deň vkladu, tak stačilo počkať, dostaviť sa na kliniku, vybaviť formality a absolvovať vklad. A potom už len čakať čakať a čakať. 

Co pro vás bylo na této cestě nejtěžší?

Najťažšia bola asi tá neistota, či to vyjde a či bude všetko v poriadku. A čakanie. A samozrejme zmierenie sa s tým, že dieťa nebude biologicky naše. Ale v našom prípade sme s tým boli úplne v pohode.

Měla jste pochybnosti ohledně toho, že dítě nebude geneticky vaše?

Nie, toto mi vôbec nevadilo. Uvažovali sme aj nad adopciou. Ale táto možnosť vynosiť si to dieťatko bola absolutne skvelá.

Cítila jste někdy obavy z budoucnosti? Jak bude dítě vypadat, jak se bude chovat?

Priznám sa, že trošku aj áno. Aj z jedného, aj z druhého. Ale čím bližšie bol pôrod, tým tie pocity boli menšie, lebo som sa tešila na vysnívané bábätko.

A to ako sa bude chovať, si myslím, že určite ovplyvní aj výchova.

Změnil se nějak váš vztah k miminku, když jste věděla, že není geneticky vaše?

Absolútne nie. Je moja, naša. Či už je to z mojich buniek, alebo nie. Milujem ju najviac na svete.

Kdy jste se začala cítit opravdu jako jeho maminka?

Od kedy som si našla 2 čiarky na tehotenskom teste v deň mojich narodenín. 

Co byste vzkázala ženám, které mají obavy, že "to nebude jejich dítě"?

Nebáť sa ísť do toho. Je úžasné, že dnešná medicína dokáže takéto veci a vie pomôcť párom, ktorým geneticky vlastné bábätko nebolo dopriate.

Vedieť o tom nemusí nikto. Ale ak niekomu pomôže o tom hovoriť, tak je to úplne v poriadku.

My máme teda darované celé embryo a aj tak ľudia hovoria, že sa na nás podobá. Aj keď len veľmi málo ľudí vie, ako to v skutočnosti je.

Plánujete dítěti říct o jeho početí? Proč ano/ne?

Zatiaľ sme sa rozhodli, že nie. Ale sme otvorení možnosti, že jej to povieme. Je to citlivá téma a bojím sa toho, že nie vždy by sa to muselo stretnúť s pochopením. Aj keď tých pár ľudí, čo to vie, sa zachovalo úplne úžasne.

Setkala jste se s předsudky ze strany okolí, když jste mluvila o darovaném vajíčku?

Nie, všetky reakcie boli vždy pozitívne. 

Jak mluvit o darování vajíček s partnerem – co byste poradila ostatním párům?

My sme sa o tom úplne otvorene bavili a boli by sme stotožnení aj s možnosťou darovaného vajíčka. Ale nakoniec to vyšlo tak, že máme darované embryo.

A čo poradiť? Po pravde ani neviem, lebo u nás to bola teda jediná možnosť a ani na sekundu sme nezaváhali. Ale ak to inak nejde, tak nech určite idú do toho. Je to úžasný pocit.

Měla jste pocit, že je v Česku darování embryí dostatečně osvětlováno a podporováno?

Žijeme na Slovensku, a kým sme nešli na kliniku, tak som o tejto možnosti ani len netušila.

Co by se podle vás mělo změnit v systému nebo v přístupu lékařů? Jak byste chtěla, aby se o této cestě mluvilo ve společnosti?

Keďže plodnosť začína byť stále väčší problém, bolo by vhodné o tom viac hovoriť. Možno už aj v školách.

Co vám nejvíce pomohlo tuto cestu zvládnout?

Podpora manžela, rodiny a priateľov a myšlienka, že sa nám podarí priniesť si domov vytúžené bábätko.

Co byste poradila ženě, která právě stojí na začátku podobné cesty?

Aby sa nevzdávala, myslela pozitívne, aj keď nie vždy to pri týchto ťažkých cestách ide. Treba sa obrniť trpezlivosťou a ono to pôjde.

Kdy jste si řekla: "Bylo to správné rozhodnutí"?

Keď sme išli z kliniky a vedeli sme, že na nás čaká už naše embryo, ktoré sme si vybrali, a už bolo treba len počkať na správny deň na vklad.

Autor textu: Daniela Šplíchalová

Koncept a vedení ilustrací: Daniela Šplíchalová

Ilustrace vytvořeny s využitím nástroje DALL.E-OpenAl